relativizmus

Čo je to relativizmus:

Relativizmus je prúdom myšlienok, ktoré spochybňujú univerzálne pravdy človeka a robia subjektívne poznanie.

Aktom relativizácie je vziať do úvahy kognitívne, morálne a kultúrne otázky o tom, čo sa považuje za pravdu. To znamená, že životné prostredie, ktoré žije, je rozhodujúce pre konštruovanie týchto koncepcií.

Relativizácia je dekonštrukcia vopred určených pravd, hľadajúcich názor druhého. Ten, kto relativizuje svoje názory, je ten, kto verí, že existujú aj iné druhy pravdy, perspektívy pre tie isté veci a že nie je nevyhnutne jedno právo alebo zlé.

Prvým krokom v uplatňovaní relativizmu nie je súdiť. Odcudzenie inej pravdy alebo správania pomáha pri rozpade paradigmy a je dôležité prehodnotiť faktory, ktoré túto konštrukciu ovplyvnili.

Relativizmus je spojený najmä so znalosťami ľudských vied, ako je antropológia a filozofia.

Sofistikovaný relativizmus

Takzvaný sofistický relativizmus je línia myslenia gréckej filozofie, ktorá obhajuje subjektivitu pravdy. To, čo človek verí a obhajuje, či už ako morálne alebo poznanie, je také, aké vidí a prežíva podľa svojho kontextu.

Pozri význam frázy gréckeho sofistického Protagorasa "Človek je mierou všetkých vecí".

Morálny relativizmus

Z sofistického relativizmu je konštruovaný súčasný tzv. Morálny relativizmus, založený na interpretácii sofistov, že morálka je tiež dôležitá pre proces budovania vedomostí. Čo ovplyvní myšlienku dobra a zla. Dobré je to, čo je spoločensky akceptované, zatiaľ čo všetko, čo vychádza z akceptovanej krivky morálky, sa považuje za zlo.

Náboženský relativizmus

Náboženský relativizmus ide nad rámec morálneho relativizmu a popri spochybňovaní formovania dobra a zla, priamo spojených s náboženstvom, spochybňuje Božie slovo ako jedinú pravdu. Aj s ohľadom na výklady mužov z posvätných kníh.

Kultúrny relativizmus

Kultúrny relativizmus je antropologický koncept, ktorý definuje, že súbor zvykov, presvedčení a hodnôt skupiny, tj jej kultúry, ovplyvňuje to, čo považuje za pravdu. A na relativizáciu kultúry sa človek nesmie najprv súdiť, a potom sa snažiť pochopiť vlastnosti kultúry druhého, čo ho viedlo k tomu, aby ho mal ako pravdu.

Kultúrny relativizmus by bol opakom etnocentrizmu. Etnocentrické myslenie je také, ktoré berie do úvahy iba morálku a hodnoty svojej vlastnej skupiny, aby interpretovalo iné správanie, a tak končí posudzovaním z vlastného pohľadu, čo robia iné skupiny.

Pozri tiež: význam etnocentrizmu.

Kultúrny relativizmus bráni opak, že kultúra predmetu musí byť relativizovaná, to znamená, že je prehodnotená tak, aby bol chápaný názor druhého.

Ďalšie informácie o význame kultúrneho relativizmu.