vyšinutí z vetnej väzby

Čo je Anacoluto:

Anacoluto je postava jazyka v portugalskom jazyku, ktorá konfiguruje členenie syntaktickej štruktúry vety.

Anacolute, klasifikovaný ako stavebná postava, sa skladá z „zlomenej frázy“, zvyčajne vtedy, keď je účel alebo predmet určitej vety predložený pred zvyškom vety.

Anacolute odstraňuje syntaktickú funkciu výrazu alebo výrazu vo vete zmenou štruktúry. Spravidla sa „prestávky“ v týchto frázach vykonávajú pomocou čiarky.

Príklad: "Ja, vždy keď prídem, naplníš ma bozkami . "

Vo vyššie uvedenom príklade sa najprv môže zájmeno „I“ považovať za predmet modlitby. Ale keď je zavedené nové obdobie, "zakaždým, keď prídem, " je zrejmé, že predmet je skrytý v "zakaždým, keď prídem." Takže "I" na začiatku vety nemá v modlitbe žiadnu syntaktickú funkciu.

Anacoluto sa často používa v ústnom jazyku, pravdepodobne kvôli jeho zmyslu pre náhlu zmenu v myšlienkovej línii hovorcu počas vety, čo spôsobuje vetu, ktorá má byť postavená nad rámec pravidiel dohody o syntaxi a verbálnej, napríklad.

Keď sa anacoluto aplikuje v písanom jazyku, táto reč môže slúžiť na zdôraznenie charakteru alebo myšlienky, ktorá sa prejavuje v prejave. Okrem toho, anacolute funguje aj ako mechanizmus na sprostredkovanie zmyslu pre spontánnosť v texte.

Etymologicky, "anacoluto" pochádza z latinskej anacoluthon, ktorý zase pochádza z gréckeho anakólouthos, ktorý možno preložiť doslovne ako "nie nasledovať cestu".

Ďalšie informácie o význame jazykových čísiel.

Príklady anacolute

"Pretože som bol vyhodený, zostávam doma celý deň."

"Môj otec, čítanie ho celú noc prebúdzalo."

"Teens, ako ťažké sú kontrolovať."

"Nástenné hodiny som zvyknutý, ale potrebujete viac hodiniek ako ja." (Rubem Braga).

"Ja, kto bol biely a krásny, som strach a tma." (Manuel Bandeira).