keynesiánstvo
Čo je keynesiánstvo:
Keynesianizmus je ekonomická teória, ktorá je proti liberalizmu, pretože obhajuje zásah štátu do kontroly národného hospodárstva, aby sa krajina dostala do plnej zamestnanosti.
Túto politicko-ekonomickú doktrínu vytvoril anglický ekonóm John Maynard Keynes (1883-1946) ako alternatívu k liberalizačnému modelu, ktorý dosiahol svoj vrchol na konci druhej dekády dvadsiateho storočia, keď sa konala slávna kríza v roku 1929 .
Spojené štáty, počas Rooseveltovho predsedníctva, použili keynesiánsky model v snahe zachrániť krajinu pred veľkou krízou 29. Táto ekonomická doktrína bola základom slávneho plánu New Deal, aby sa Spojené štáty dostali z "Veľkej hospodárskej krízy".
Keynesiánska teória bola oficiálne predstavená Keynesom vo Všeobecnej teórii zamestnanosti, úrokov a peňazí, uverejnenej v roku 1936. Mimochodom, táto kniha sa stala základom a referenciou pre nové štúdie o hospodárstve a správe.
Mnohí ľudia si myslia, že Keynes obhajoval znárodnenie ekonomiky, keďže socialistické krajiny nasledovali na základe marxistickej teórie, ale bol obrancom kapitalistického modelu. Tento ekonóm však tiež veril, že štát by mal byť zodpovedný za kontrolu určitých faktorov, ako napríklad zaručenie sociálnych dávok pracovníkom tak, aby mali minimálnu životnú úroveň.
Z tohto dôvodu sa keynesiánstvo stalo známym aj ako "sociálny štát".
Pozri tiež: Význam kapitalizmu.
Charakteristika keynesiánstva
Medzi kľúčové funkcie, ktoré definujú keynesiánstvo, patria:
- Rozvoj politických opatrení na hospodársky protekcionizmus;
- Štátna intervencia v oblastiach hospodárstva, kde súkromné spoločnosti nemôžu alebo nechcú konať;
- Opozícia voči liberalizmu a neoliberalizmu;
- Sociálne dávky pre obyvateľstvo (minimálna mzda, poistenie v nezamestnanosti, zdravotné poistenie atď.);
- Zníženie úrokových sadzieb;
- Záruka plnej zamestnanosti;
- Rovnováha medzi výrobou a dopytom.
Keynesiánstvo a neoliberalizmus
Keynesiánstvo je opakom neoliberalizmu. Ten, podobne ako klasický liberalizmus, obhajuje nízku účasť štátu v ekonomike, zatiaľ čo prvý štát zabezpečuje zásah štátu do záležitostí, ktoré zanedbávajú súkromné spoločnosti.
Podľa myšlienok Adama Smitha, predchodcu liberalizmu, kapitalizmus sám obsahoval mechanizmy, ktoré slúžili ako sociálno-ekonomické samoregulátory spoločnosti. Týmto spôsobom by pre liberálov mal štát zaručiť len súkromné vlastníctvo.
S krízou 29 sa kapitalizmus takzvaná „Neviditeľná ruka“ ukázala ako neúčinná ako jediná alternatíva, ako udržať ekonomiku v rovnováhe.
Práve z tejto neistoty mal Keynesianizmus priestor, v ktorom sa uvádza, že štát by mal zasahovať do spoločnosti a hospodárstva, aby zabezpečil, že všetci občania budú mať život s minimálnou dôstojnosťou.
Ďalšie informácie o neoliberalizme.
