nárečia

Čo je dialekt:

Dialekt je jazyk špecifický pre určité komunity a existuje súčasne v inom jazyku. Rovnako ako v Brazílii existuje aj dialekt caipira, spôsob vyjadrovania sa v interiéri a koexistencia s portugalským jazykom.

Dialekt má svoje vlastné jazykové znaky, sémantickú štruktúru, lexikón a fonologické, morfologické a syntaktické charakteristiky. Zvyčajne sa obmedzuje na regionálnu komunitu.

Ide o jazykovú variantu, ktorá vzniká v inom jazyku. Nemusí nevyhnutne pochádzať z úradného jazyka územia, na ktorom sa hovorí.

Niekedy sa v komunite hovorí iba miestnym nárečím bez použitia úradného jazyka krajiny. V niektorých miestach talianskej kolonizácie v Rio Grande do Sul, napríklad, tam sú dediny, ktoré hovoria iba dialekt Veneto, severné Taliansko, a vnútorne portugalčina nie je hovorený.

Sociolinguistika tvrdí, že existujú dialekty iné ako regionálne faktory. A že existujú tzv. Vekové dialekty (s výraznými rozdielmi medzi generačnými formami prejavu) a sociálnymi dialektmi (medzi rôznymi sociálnymi skupinami).

Niektorí lingvisti chápu portugalčinu hovorenú v Brazílii ako brazílsky dialekt, kvôli veľkým štrukturálnym rozdielom medzi spôsobom, akým sú hovorení a písaní v Brazílii a Portugalsku.

Medzi synonymami dialektu sú slová a reč.

Slovo „jazyk“ nie je presným dialektovým synonymom, pretože jazyk je politicky charakterizovaný termín, s odkazom na úradný jazyk krajiny.

Príklady dialektov v Brazílii sú dialekt Minas Gerais, dialekt Rio Grande do Sul, dialekt Bahia, a dialekt Rio.

Dialekt a prízvuk

Dialekt a prízvuk nie sú to isté. Dialekt je charakterizovaný vlastnou jazykovou štruktúrou skupiny, či už sú to rôzne slová, ako konštruovať frázy a tak ďalej. Akcentom je výslovnosť, ako sa hovorí. Je poznačený rytmom, ktorým sa slová vyjadrujú slovne, rôznymi zvukmi v reči. Napríklad v Brazílii sa hovorí, že baníci hovoria ostrými slovami: