konzervativizmus

Čo je konzervativizmus:

Konzervativizmus (nazývaný aj konzervativizmus) je politický a sociálny postoj, ktorý sa snaží podporovať zachovanie tradičných hodnôt, postupov a inštitúcií.

Všeobecne povedané, konzervativizmus oceňuje tradície, hierarchiu, autoritu a vlastnícke práva. Avšak, pretože to, čo sa považuje za tradičné, sa líši podľa miesta a času, konzervativizmus nemá fixné univerzálne charakteristiky.

Konzervativizmus sa zameriava na stabilitu a kontinuitu, oponuje progresívnym alebo revolučným politikám. Konzervatívny jedinec je teda niekto, kto obhajuje stálosť status quo alebo návrat hodnôt minulého veku.

Konzervatívny postoj sa môže prezentovať v rôznych odvetviach spoločnosti, ako je politika, náboženstvo, ekonómia atď.

Politický konzervatizmus

Konzervativizmus sa vo všeobecnosti vzťahuje na pravicové politiky a obhajuje zachovanie súkromného vlastníctva, osobného bohatstva a individualizmu.

V politike sa konzervativizmus nesnaží zabrániť akejkoľvek sociálnej zmene, ale iba tým, ktoré majú revolučný charakter, ktorý má hlboké a okamžité inštitucionálne dôsledky. Politický konzervatizmus v tomto zmysle chápe, že zmeny musia nastať od inštitúcií a nikdy proti nim.

Politický konzervatizmus predpokladá, že tradícia, rodina, škola a náboženstvo by mali byť základom, prostredníctvom ktorého sa musia spoločenské zmeny uskutočniť prirodzene a postupne.

Konzervativizmus a liberalizmus

Konzervativizmus a liberalizmus sú variantné koncepty, ktoré sa prezentujú v troch aspektoch: klasickom, sociálnom a ekonomickom.

Z klasického hľadiska je konzervativizmus pravicovou ideológiou, ktorá je poznačená autoritou, poriadkom a tradíciou, ako v klasickej aristokracii. V sociálnom aspekte je konzervatizmus pozícia, ktorá vyvyšuje hierarchiu . V ekonomickej oblasti je konzervatizmus rozdelený do troch svahov:

• klasický ekonomický konzervativizmus: ktorý uprednostňuje záujmy elity v štáte
• fiškálny ekonomický konzervativizmus: zameraný na ekonomické úsporné politiky (kontrola výdavkov s cieľom dosiahnuť fiškálnu rovnováhu)
• sociálno-ekonomický konzervativizmus: zameraný na protekcionistické hospodárske politiky

Liberalizmus je v klasickom kontexte ľavicovou ideológiou, ktorá uprednostňuje slobodu, ako je tomu v klasickej demokracii. Sociálne liberalizmus podporuje rovnosť. V ekonomike má liberalizmus dve formy:

• klasický ekonomický liberalizmus: založený na celkovej ekonomickej slobode
• sociálny ekonomický liberalizmus: založený na hospodárskej rovnosti

Príklady konzervatívnych hodnôt

Uvádzame niekoľko príkladov klasicky a sociálne konzervatívnych hodnôt:

Liberálny konzervatizmus

Liberálny konzervatizmus je hospodárska a sociálna ideológia, ktorá kombinuje konzervatívne politické prvky a liberálne postoje.

Liberálny konzervatizmus stelesňuje klasický pohľad na minimálnu štátnu intervenciu v ekonomike a zaručuje všetkým jednotlivcom slobodu zúčastňovať sa na trhu a vytvárať bohatstvo. Podľa liberálneho konzervatizmu však jednotlivci nemôžu byť úplne slobodní v iných sférach života, čo si vyžaduje silný štát, ktorý zabezpečuje poriadok a prostredníctvom sociálnych inštitúcií rozvíja zmysel pre povinnosť a zodpovednosť národa.

Z politického hľadiska je liberálny konzervatizmus vnímaný ako stredopravicová (alebo umiernená) ideológia, ktorá podporuje konzervatívne občianske slobody a sociálne postoje, pričom vždy uprednostňuje hospodárstvo.

Pôvod konzervativizmu

Konzervativizmus, ako postoj k odporu voči zmene, vznikol počas spoločenských, politických a ekonomických revolúcií, ku ktorým došlo v Európe počas sedemnásteho a osemnásteho storočia.

Anglická revolúcia z roku 1640 a francúzska revolúcia z roku 1789 boli zodpovedné za zmeny vo svetovej ekonomickej paradigme a následný prechod na moderný svet. Práve tieto progresívne hnutia dávali vznik kapitalizmu, ktorý drasticky zmenil myslenie a hodnoty tej doby, najprv v Európe a potom vo zvyšku sveta.

Ako prirodzený dôsledok týchto revolúcií vzniklo rozdelenie medzi konzervativizmom a progresizmom, teda tých, ktorí bránili zachovaniu existujúceho poriadku a politiky a tých, ktorí tieto zmeny podporovali revolučnými hnutiami.

Ako politická ideológia sa pôvod konzervatizmu často pripisuje politickým filozofom Richardom Hookerom, Davidovi Humeovi a predovšetkým Edmundovi Burkovi . Burke bol jedným z hlavných kritikov francúzskej revolúcie a tvrdil, že zmeny času by zničili spoločnosť a tradičné inštitúcie. Neskôr sa stal známym ako "otec liberálneho konzervatizmu", pretože mal ideály v rozpore s ideálmi britskej Konzervatívnej strany.

Konzervativizmus v Brazílii

Konzervativizmus v Brazílii úzko súvisí s pravicovými politickými stranami, hoci len málo strán oficiálne tvrdí konzervatívcov.

Prvá forma konzervatizmu v Brazílii sa uskutočnila prostredníctvom Konzervatívnej strany, ktorá bola založená okolo roku 1836 s návrhom na ochranu integrity krajiny a zanikla vznikom republiky v roku 1889.

Brazílsky konzervatizmus v súčasnosti bráni posilneniu tradičných inštitúcií, ako je rodina, náboženstvo a škola, ako aj valorizácia ideálov hierarchie a autority. Vzhľadom na to, že neexistujú žiadne konzervatívne strany, konzervativizmus v Brazílii je pozorovateľný prostredníctvom politikov ako Jair Bolsonaro, Silas Malafia alebo iných členov evanjelikálnej skupiny.